Ako to celé začalo

Ahojte Mrkající Tento článok bude iný než ste u mňa bežne zvyknutí. Mám ho v hlave už veľmi veľmi dlho a ešte dlhšie som sa rozhodovala, či ho uverejním a či na tento blog. Rovno poviem, že bude príšerne kecací a kto nemá chuť čítať, nech to rovno zatvorí. Mnohí viete, že verím v silu myšlienok, tak negatívnych ako aj pozitívnych. Proste mám odskúšané, že to na čo človek myslí, to príde, ale presviedčať nikoho o tom nebudem, ja to mám tiež odskúšané iba na sebe Smějící se
Každopádne asi niekedy v novembri minulého roku som narazila úplne náhodne na skupinku I Can Academy. Majú na fcb viacero skupín a v jednej z nich bola taká úloha napísať si 101 cieľov. Páčilo sa mi, že tie ciele alebo úlohy alebo proste priania nemali žiaden časový horizont, to bol pre mňa impulz číslo jeden a potom chcela som zistiť, či to dokážem. O čo väčší zázrak bol, keď len pár dní po napísaní prvých pár, lebo naraz som to nedala, sa mi splnilo hneď 6 želanie. Wau. Nie, nesplnilo sa mi za rok všetkých 101 ani zdiaľky a ani som to nepredpokladala, pretože pre mňa nemajú časový horizon. Verím však, že za pár rokov tam bude tých vysvietených riadkov o mnoho viac než tých bielych.
Každopádne, mnohí viete, že som už minulý rok spomínala sťahovanie. Vtedy som ešte netušila, čo a ako. Chcela som si veľmi kúpiť vlastný byt. Nejako som podvedome a už aj vedome tušila, že človek, ktorého som ja ešte stále považovala za partnera so mnou už do nejakého spoločného života dvakrát nepočíta a aj tak som si hovorila, že mať v zálohe vlastný byť aj v prípade nejakého nového partnera nebude také najhoršie, ale vedela som, že je pár detailov, ktoré budem musieť najprv prekonať, aby som to mohla uskutočniť. Aj napriek týmto vedomostiam som často spomínala sťahovanie. Túžila som sa odsťahovať od svojich spolubývajúcih, pri ktorých som nemala potrebný pokoj, po práci vo vianočnej sezóne, ktorá bola mojou prvou v súčastnom zamestnaní a cítila som sa neskutočne vyčerpane. Po 200 hovoroch denne som mala už len dve pozície: chuť plakať a už tam nikdy neprísť alebo sme sa s kolegovcami už na všetkom smiali, proste prepínalo nám z toho stresu poriadne. Dnes už viete, že presťahovaná som, čo a ako a že nie do vlastného si povieme čoskoro.
Viackrát ešte dostávam otázku, ako je to s tými mojimi vecami v Amerike, takže niečo z toho si ukážeme tiež:
Zásielky v US 2015 a 2016. Bolo toho fakt príšerne veľa, ale v 2017 to už nebude také strašné, resp. nie je.
Takže takto to vyzeralo:

20 Comments

  1. Tak to je dobrý nápad, napsat si, čeho bych chtěla ještě dosáhnout (cíl, úkol, přání). I když je mi už hodně přes 60, jsou přání, která bych si chtěla ještě ráda splnit.

  2. [3]: Věrka, poviem ti, že už len pre tú srandu je celkom fajn si ich napísať :-) Aj keď 101 mi príde dosť prehnané, ale ono je to aj o tom, že človek má pritom zmeniť trošku myslenie :-) Úprimne, ako tak pozorujem ľudí okolo seba, tak fakt môžem povedať, že vek je len číslo, ide hlavne o to, v akom stave je telo a myseľ. Poznám ľudí, čo pomerne rýchlo zomrú sami v sebe a ako moja babička, ktorá je žiaľ jedným z takýchto ľudí už čakajú len na tú s kosou (to hovorí ona sama a už na ňu čaká, čo si ja pamätám, od mojej strednej, takže cez 15 rokov, ktoré mohla využiť aj inak, lebo je pomerne zdravá a sebestačná a predtým bola ešte viac), no a potom sú ľudia, čo žijú až takmer do samého konca, poznala som pani, ktorá sa v 63 začala učiť grécky a išlo jej to super :-)

  3. Už se mi párkrát stalo, že jsem na něco myslela a ono se to stalo. Jak říká moje bývalá kolegyně, funguje to. Co to je, to nevím….Líbí se mi, co napsala Věrka, člověk by se měl stále o něco zajímat, mít nějaké cíle i když už není nejmladší. :-)

  4. [5]: Niekde som čítala, že čím viac to človek trénuje, tým viac to funguje. Vravím, na mňa to platí, aj keď nie úplne 100%, niekedy si hovorím, že sa nedám vytočiť, že budem milá a včera na mňa nakričala kolegyňa kvôli takej hlúposti, ale aj tak to vnímam pozitívne, že som sa ovládla a nezačala po nej ziapať ako pominutá tiež. Každý "to" volá inak…pozitívne myslenie, náhoda, osud, Boh, energia, tajomstvo…V tomto určite súhlasím. Stále treba mať pre čo žiť ako sa hovorí :-) Moja mamka si na 50tku dala tandemový zoskok padákom z kopca…ja som pod kopcom tŕpla a vravela som si, tak na toto by mňa nikto nedostal, ja som sa bála ísť aj lanovkou hore, ale to je tým, že ja nemusím výšky :-D

  5. No vidíš, a já jsem koloběžku k narozeninám nedostala. Ale na druhou stranu budu mít druhou mopsinu, takže 1:1 ;-)

  6. [7]: Neboj, ani ja nedostanem vždy to, čo chcem, ale niekedy časom zistím, že je to tak lepšie. Ja verím, že všetko má svoj dôvod. Budeš mať dve? Ale tak to je paráda :-) To bude krochtania :-)

  7. Jak jsem začla číst, bylo mi celkem jasné vo co go. Já mám těchto 101 přání v rámci Motivačního diáře, který k těmto stránkám patří. Je super, přinesl mi ho loňský Ježíšek. Akorát já jsem jich 101 dohromady fakt nedala, jsem tam v půlce. Ale taky se mi něco splnilo… ;-) Tak ať se Ti ve finále splní všechny :-)

  8. [9]: Tak to som rada, že poznáš Motivačný diár. Ja som si ho zakúpila začiatkom roku a cez leto aj školský :-) A dnes som si akurát objednala aj na budúci rok :-) Ja som nakoniec dala tých 101, ale už som tam ku koncu písala fakt všetko, čo mi len preblesklo hlavou :-D Verím, že časom sa mi splnia všetky :-) Hlavne fakt prekvapilo, že sa krátko po napísaní objavila Enchanted Mermaid v super cene a už ju mám dva týždne doma a stále sa z nej neskutočne teším :-) Aj tebe nech sa splní všetko, čo si len praješ :-)

  9. Niki, to je krásné, přeju ti to. Já to mám trošičku jinak, ale výsledek je stejný.
    Kdysi jsem si ty přání taky psávala a pak mívala depku, že se neplní, nebo jsem do toho musela vložit strašně moc energie. A když jsem to nakonec vzdala, smířila se tak nějak s osudem a přestala se tím celkově trápit, tak se mi ty přání začaly tak nějak samy od sebe plnit. Dokonce i ty, u kterých jsem nikdy nevěřila, že by se mohly splnit 😛

  10. [11]: Ďakujem Jitunka. Och, toto bolo asi prvýkrát, čo som si to nejako aj spísala. Väčšinou len tak vyslovím, napríklad pri Barbie, že júj, tá je taká krásna, tú by som chcela, ale nepátram po nej a za pár mesiacov ju uvidím náhodne niekde v bazári za super cenu a takto sa mi to deje tak nejak aj v živote…raz som tak povedala, že by som chcela stretnúť len tak náhodne priamo na našom sídlisku jedného známeho chalana a asi o pár mesiacov som išla do obchodu a on tam :-) Ja som mala kopu snov, o ktorých som neverila, že sa splnia a dnes sa na mňa usmievajú z poličiek :-)

  11. Je to krásná věc a ještě krásnější je, že se ti přání postupně plní a věřím, že nakonec i všechna splní.

  12. Najprv Ti chcem napísať, že máš veľmi pekné písmo. :-)
    Ja som si svoje priania písala najmenej už podľa 3 kníh, ktoré som čítala.
    Niekde písali zo začiatku, že si mám napísať len 3, z toho dve "trápne", čo viem na isto, že sa splnia. Napr. že zajtra bude teplé počasie a pod. :-D Cieľom bolo uveriť, aby sa z tých troch vydarilo to "skutočné".
    Inokedy som si podľa knižky Magic písala 10 životných snov, ktorým som mala venovať pravidelne každému z 10.bodov aspoň minútu. Vieš ako intenzívne som na tom… :-D "pracovala". Alebo som podľa tejto menovanej knihy písala presne životné okruhy ako sú rodina, práca, zdravie, koníčky a pod., kde som si mala určiť, čo chcem v týchto okruhoch dosiahnuť. Je to ho proste veľmi veľa.

    Taktiež som sa dočítala v inej múdrej knihe, myslím, že to bolo od nemeckého a veľmi známeho motivačného autora, že nie je dobré o svojich prianiach hovoriť s inými ľuďmi, pokiaľ to nie sú absolútne najbližší ako je mama, brat a pod., ktorí chcú pre Teba to najlepšie. Lebo ten motivačný autor tvrdí, že sa potom na tie priania nalepí cudzia energia, ktorá Ti chtiac-nechtiac, či aj zo závisti môže priania ovplyvniť a nemusia sa potom priania splniť tak ako chceš ty. Preto ja by som svoje priania nedala čítať takto verejne nikde.
    I keď je pravda, že je zaujímavé si zo zvedavosti pozrieť, čo si druhý v živote praje. :-D Tak ja Ti prajem, nech sa Ti všetkých 101 prianí v živote vydarí. ;-)

  13. [17]: Ďakujem :-) Viem písať aj krajšie. Ono to dosť závisí od toho, ako veľmi sa v danej chvíli ponáhľam. V práci občas po sebe neviem ani prečítať :-(

    Áno, takejto literatúry je naozaj veľmi veľa. Napríklad ja som si z diáru ten kruh životných oblastí nerobila, sa priznám bez mučenia. Časom som sa tomu nestíhala venovať, tak akoby som si priala, ale verím, že tento rok sa to zlepší :-)

    Ja som už počula aj názor, že o svojich snoch nemáme hovoriť vôbec s nikým. Osobne si myslím, že je to o tom, kto čomu verí. Mne sa vyplatilo o snoch hovoriť, lebo mi ich potom pomohli splniť iní ľudia, ale neboj sa, je jeden, ktorý si nosím v srdci a nedala som ho ani na ten papier :-) Tiež som dobre vyberala, ktoré priania/ciele zverejním sem na blog a ešte to má taký charakter, že ľudí, ktorí môj blog navštevujú vnímam takmer ako svoju rodinu, mnohí z Vás mi pomáhali v najhorších chvíľach môjho života.

  14. [18]: Vždy je to podľa mňa hlavne o viere. Keď niekto verí, že napr.červené ponožky mu prinesú šťastie, tak to tak aj bude.
    Ja na niektoré veci takto verím. :-D
    To som rada, že so svojimi snami to máš dobre premyslené. Tak nech sa len plnia. ;-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *