Ahojte 
Ako som už spomínala vo včerajšom článku, rozhodla som sa na Vianoce pozvať maminu aj so psíkmi k nám na byt do Senca. Nejako som verila, že nijakú zvlášť veľkú katastrofu nespôsobia (ani nie, bolo by fajn vymaľovať steny v chodbe, ale to je najmenej, bielu farbu máme ešte z maľovania v Petržalke a drahý rád robí takéto práce v byte).
Ako som už spomínala vo včerajšom článku, rozhodla som sa na Vianoce pozvať maminu aj so psíkmi k nám na byt do Senca. Nejako som verila, že nijakú zvlášť veľkú katastrofu nespôsobia (ani nie, bolo by fajn vymaľovať steny v chodbe, ale to je najmenej, bielu farbu máme ešte z maľovania v Petržalke a drahý rád robí takéto práce v byte).Všetko toto rozprávanie začalo asi dva týždne pred Vianocami, keď som s maminou telefonovala a tá mi spomenula, že volala bráchovi a že povedal, že dobre sa bude mať na Silvestra a ona, že či sa vtedy vráti a on, že hej. Neskôr som bola v blízkosti jeho podnájmu na Dlhých Dieloch a posielala som mu fotku, na ktorú mi odpovedal o pár dní neskôr a asi takto vyzerala naša konverzácia:
Toto je typický môj brácho. Aby dal dopredu vediež, že sa vracia na Slovensko, tak to ani náhdou. Na druhý deň po práci sme sa stretli a proste som mu povedala, že mamina príde na Vianoce sem a že viem, že asi na Vianoce pôjde k tatinovi (to už je taká tradícia), ale že keby chcel, mohol by ju prísť so mnou v sobotu počkať na stanicu, že by ju to určite potešilo a tak. Na moje prekvapenie (ono, vzťah mamky a brácha je kvôli nášmu úžasnému sťahovaniu z bytu do domu na dedine „mierne“ naštrbený, aby ste rozumeli moje prekvapenie) bez problému súhlasil.
Opis cesty mojej maminy z Motyčiek do Senca je proste story sama o sebe, ale proste to je to, že my celá rodinka sme fakt veľkí stresmani. Proste som jej kúpila lístok z Ružomberku do Bratislavy na ICčko, pretože to autobusom z Motyčiek do Ružomberku vyšlo s najideálnejším prestupom, z Bystrice to bolo buď príliš málo na presun alebo proste príliš dlhé čakanie. ICčko malo ísť okolo pol druhej, asi o štvrť mi volala mamina, že na ICčko neplatí, že výcvikové psíky majú lístok zdarma a že nemá toľko hotovosti a že tam nie je funkčný bankomat (vtedy mi nenapadlo, že môže predsa zaplatiť kartou, proste výpadok, stres, čo ideme robiť), že bude musieť ísť rýchlikom, ktorý išiel o hodinu a pol, ale stál pri každej vŕbe a príchod do Bratislavy mal až niekedy pred siedmou, proste som začala zase kombinovať a vravieť jej, čo a ako. Až keď som s ňou dotelefonovala, mi došlo, že veď môže zaplatiť kartou, tak som jej volala, ale mi nedvíhala a keď mi zavolala späť, tak mi povedala, že tie lístky na ICčko vystornovala a kúpila si lístok na rýchlik. Tak si vravím OK, že aspoň vyvenčí psíkov, aj keď dosť prší.
Tak som napísala bráchovi, čo sa stalo a že sa čas príjazdu posúva.
S bráchom sme sa stretli na stanici a išli sme maminu počkať rovno na nástupištie (9 a 3/4). Hneď sme ju zbadali vo dverách kupé a rozbehli sme sa k nej. Bola nesmierne dojatá, že vidí brácha, podarilo sa mi za celý ten čas jej nepovedať, že je už na Slovensku a že ju prídeme počkať spolu a to mi verte, že ja čo sa týka takýchto prekvapení som hrozná a vyklopím všetko takmer ihneď.
Zo stanice nám šiel vlak do Senca až o viac ako hodinu a tak sme pozreli bus, ktorý šiel za 3/4 hodiny a mamina sa chcela po ceste trochu prejsť. Tak brácho, že pôjdeme peši a ja že OK, neboli sme ani v polke cesty, keď mamina, či to stihneme a či naozaj chceme ísť peši a že ona je už unavená, tak sme sa vrátili na zastávku MHD a išli sme na autobusovú stanicu, ale tá je teraz posunutá a autobus stála až za ňou a chodník bol uzavretý, proste autobus do Senca sme nestihli 😀 Proste my sme rodina horší ako Miazgovci a Simpsonovci dokopy. Nakoniec sme išli ďalším spojom, kde šofér išiel asi 30tkou a cesta, ktorá trvá maximálne 40 minút trvala takmer hodinu, ale koniec dobrý, všetko dobré a dostali sme sa do Senca.
Mamka a Rezník v autobuse do Senca.
Brácho a Šedík v autobuse do Senca
Po únavnej ceste konečne na byte. Keďže spoje cez víkend sú celkovo mierne obmedzené, zistili sme, že do Bratislavy sa dá po 22hej dostať už len vlakom a aj to dosť komplikovane, takže sme brácha nahovorili nech prespí. Spal na gauči s drahým a ja s mamčou v spálni. Zo všetkých možných kombinácií táto bola najprijateľnejšia pre všetky zúčasnené strany.
V nedeľu sme sa ešte vybrali do nášho Tesca na malé dokupy a tiež sme v nákupnej pasáži Tesca v chovprodukte kúpili aspoň Royal Cannin Junior pre stredné plemená.
Aj keď sa mamine veľmi v nedeľu pred Vianocami už nechcelo, tak mi pomohla s výrobou aj naplnením medvedích labiek, ale odpiekla som ich sama a nezhorela ani jedna (áno, som na seba hrdá) a boli boli boli vynikajúce. Škoda, že nastávajúci nemá rád orechy.
Časom som objavila za koľajnicami pole, konečne trochu plochy, kde sme sa mohli so psíkmi vyblázniť.
Fotenie oblohy ma neustále fascinuje
Na prechádzke s mamčou a havíkmi, 26. 12. 2018. Sneh počas celého pobytu maminy u nás proste nebol.
Fontánka pri reštaurácii v blízkosti našej bytovky
V piatok 28. 12. 2018 som musela ísť do práce, takto nádherne bolo.
Pěkné
No koukám že jsi taky měla stres, stres, stres. Hlavně že maminka dobře dorazila a oslava vánoc se zadařila.
Maminka byla určitě mile překvapená, že jste jí přišli naproti oba.
A užili jste si společně vánoční svátky. 
Krásné čtení. Závidím každému, kdo má s maminkou dobrý vztah. Není to samozřejmost.
Já bych brala ty psiska! Ne, vážně, měli jste krásné svátky!
Tak to je super, že to nakonec takhle hezky dopadlo, úplná pohádka
Hafíci super a mamka taky měla jistě radost, že nebyla sama. Je prima, že máte takový hezký vztah
[1]: Ďakujem
[2]: Tak áno, ale už som pri mojej rodine vytrénovaná
Menia mi plány pod chvíľou a ja im tak rada presne naplánujem, kedy majú nastúpiť do vlaku, akým spojom…no a potom to krachne a ja to môžem preplánovováť, ale získavam tým pocit, že by som bola dobrý manažér.
[3]: To áno, aj keď to bolo také, že na nástupiští s dvomi psíkmi a vlak z Košíc do Bratislavy – takže dav ľudí, ale bolo to super, som rada, že brácho sa dal nahovoriť.
[4]: Ďakujem. No môj vzťah s maminou tiež nie je ideálny, ale sme malá rodina a dá sa povedať, že držíme pri sebe. Iné nám ani neostáva. Samozrejme dobré vzťahy nie sú samozrejmosťou. Aj keď s mamčou nesúhlasím s mnohými vecami, neviem si predstaviť, že tu raz už nebude a ja jej nebudem môcť zavolať či prísť a pred rokom som u ňu skoro prišla a od vtedy to mám stále v hlave.
[5]: Psíky sú super. Milujem ich <3
[6]: No nebola to prechádzka ružovou záhradou, ale bolo to ako rozprávka, to máš pravdu, lebo v tých sa tiež hlavným hrdinom čo-to postáva, ale koniec dobrý, všetko dobré
Moja mamča je síce tvrdohlavý Kozorožec narodený v roku Draka a občas je to s ňou občas naozaj náročné, ale nedala by som ju za nič na svete. Tie dni, kedy bola v nemocnici, mám stále pred očami a neskutočne ma to posunulo.