19. adventný deň: Palacinky

Ahojte priatelia. Keďže nestíham tieto články písať, ani fotiť, ani nič, tak som dva dni pozadu. Pred Vianocami je v obchodoch chaos a stres a v skladoch obchodov ešte väčší, inak to nie je ani u nás. Dokonca na na našu zmenu vyšiel dlhý týždeň, takže včera, dnes a zajtra budem v práci a v pondelok ešte máme prísť na pár hodín pomôcť. Moja domácnosť vyzerá ako po výbuchu 4 jadrových bômb a už to ani neriešim. Pre ilustráciu, v piatok 13teho som bola opäť u Lucky, bábiky sú od vtedy ešte stále v taške, proste som ich nestihla vybaliť. Bábiky zo včerajšieho ranného fotenia, ktoré uvidíte v dnešnom (19tom) a dúfam, že opäť dnešnom (20tom) dni sa váľajú na kuchynskom stole. Proste, keby ste sem prišli dnes nečakane na návštevu, tak kúpeľna a toaleta sú asi najupratanejšie miestnosti a hlavne v nich nie sú „pohodené“ Barbie. Ale dosť chválenia sa Smějící se
Dnešnou pesničkou bude opäť slovenská, na ktorú som narazila len pred pár dňami a jej melódia je melódia z Perinbabky, ktorú ja absolútne zbožňujem, klip je na motívy Cínového vojačika a text, však posúďte sami.
Dnešnú tému som vybrala palacinky. Palacinky proste milujem úplne najviac. Sú moje najobľúbenejšie jedlo už niekoľko desaťročí a sú pre mňa aj spomienkové. Keď som bola malá, isté obdobie, boli každú nedeľu na večeru. Robil ich môj tato, boli úžasné a ja som ich natierala a zdobila. Bola to naša spoločná aktivita a ja som to milovala. Mamina pritom zvyčajne žehlila na kuchynskom stole a bráško sa buď hral alebo tam bol proste v kuchyni s nami a potom sme zvykli pozerať Hodinu pravdy s Ivetou Malachovskou, pamaätáte si niekto na túto rodinnú súťaž?
Pre palacinky som si vybrala francúzsky vyzerajúcu Look Sweat Tea s tvárou Karl, pretože som si naivne myslela, že palacinky pochádzajú z Francúzska, ale dnes som si to na internete dohľadala. Niekedy som za internet veľmi vďačná, v dobách môjho detstva by som musela navštíviť knižnicu a nájsť nejakú encyklopédiu alebo niečo podobné, ale knižnice a knihy mám stále hrozne rada, ale dostať sa k informáciám o pol minúty, to je proste skvelé. Takže palacinky pochádzajú z Grécka, ak by ste sa chceli dozvedieť o ich histórii viac, môžte kliknúť tu.
Pôvodne mala táto scénka vyzerať inak, ale včera ráno som ešte odžemovala palacinky, ktoré som robila vo štvrtok večer, keďže som prišla z Bratislavy veľmi unavená, plus sme ešte stále riešili nejaké nezrovnalosti ohľadom hypotéky a nové možnosti, ako to doriešiť k našej spokojnosti, tak som sa k nim dostala až neskoro večer a už som nebola schopná ich odžemovať. Lenže ráno som už myslela na balenie do práce a tak som ich rovno strkala do krabičky a nie na ďalší tanier. Snáď to až tak nevadí.

8 Comments

  1. Já nějak nestíhám číst. ;-)
    Máš hezké vzpomínky na dětství, na to jak jsi s tatínkem dělala nedělní večeři. Byla to hezká tradice. :-)
    Palačinky děti většinou milují. Teď je dělám vnoučatům a když jsou u nás oba, tak se předání, kdo mi pomůže míchat těsto. ;-)  :-D

  2. Tak palačinky taky miluju. Mám je naplánované na zítřejší oběd – rodina po nich zatoužila. Už se na ně těším. Dělávám tenké, mažu je domácí marmeládou a srolované polévám rozpuštěnou čokoládou.

  3. Já palačinky můžu i z krabky, nemusí být na talíři :-) U nás máme asi nejradši namazané tvarohem smíchaným s marmoškou, říkáme tomu růžové mazání. A pak slané verze :-)

  4. [1]: No to som rada, ja nestíham písať, ani čítať, ani akosi nič :-D
    Áno, je to jedna z mojich top spomienok, na tie nedeľné večery.
    Áno, u detí je sladké asi celkovo dosť pomerne obľúbené :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *