Návrat do detstva

Už dlhšie mám obrázky na tento článok, ale myslím, že dnes je ten správny deň na návrat do detstva. BTW: volal mi strýko (asi nesprávne tak označujeme mamkinho brata) a vraví mi: koľko to máš? 25? A ja z fleku: No dovoľ! 18! 😀 lebo tak sa cítim a nedávno som o tom videla úžasné video. No schválne, koľko rokov má tento pán?
ale ako povie moja kolegyňka, Nikuš, back to the topic Usmívající se
V detstve sme mali s bráchom kopu hračiek, najviac som milovala penové bábätko. Volala som ju Zuzka, mala klipkacie oči, gumené končatiny a hlavičku. Keď pôjdem do BB, zdokumnetujem Vám ju na prá fotkách Usmívající se
Klasikou sú Cčka, hoci na ne nemám dobré spomienky. Môj brácho mal ako veľmi malý zápal hrtanna. Veľmi nepekná choroba a začal sa dusiť. Moja mamina ma obviňovala, že som mu dovolila hrať sa s Cčkami, hoci mi to zakázala a že nejaké prehltol. Neobla to pravda, no napriek dobrým 23 rokom sa mi to vrylo do pamäti. Dnes som už veľká a viem, že mala nehorázny strach, ktorý sa ja neviem predstaviť. Asi by som sa zbláznila, keby sa mi dieťa začne dusiť a modrať, hlavne, keď nemám manžela-vodiča akurát doma.
A takto nejako vyzerala moja Zuzka. Predajca uvádza, že sa v nezmenej podobe vyrába už 25 rokov táto bábika a ešte dnes sa dá kúpiť. Cez leto som bola u svojej kolegyne a tá má toto bábätko ešte stále. Jej sa volá Filipko a viem, že aj moja spolužiačka Peťka mala Filipka 🙂
A presne v takomto kočíku, len mal inak modrú farbu, spávala Zuzka. Mala som ich až do nástupu na strednú. Ja viem, no čo už, milovala som a dodnes milujem hračky.
Ako malá som túto bábiku neskutočne chcela, prišla mi a aj dnes mi príde dokonalá
S mojim detstvom, respektíve rannou pubertou sa spájajú aj tieto dve nádherné psie duše, ktoré nás v posledných rokoch opustili a stále mi je za nim smutno.
Wendy….náš prvý psík…od malička chorá, napriek tomu s nami bola skoro 10 rokov….najúžasnejšia lady…vďaka nej sa na našej ulici vyskytli ďalšie 3 ďalšie zlaťáky…no žiaden nemal toľko taktu a flegmatickosti v sebe ako táto navždy slečna :-* Ľúbim ťa miláčik, chýbaš mi.
Majky bol úžasná osobnosť, proste Pán Pes, vedel sa durdiť aj smiať, umrel pred dvomi rokmi po ťažkom zápase s rakovinou. Ľúbim ťa <3

24 Comments

  1. Myslím si, že brat Tvojej mamy sa pokojne môže volať strýko, jedin ýiný výraz na to by bol ujo. 🙂 Podobné bábätko mala aj moja mama a máme ho stále. Wendy mi pripomenula našu Zivu. :-( Obaja chlpáči boli nádherní.

  2. Krásný vzpomínkový článek, takovéto výčty hraček s čím si kdo hrál, mám tuze rada. A měli jste moc hezké psy, z fotek je vidět, že měli svoji duši.

  3. [1]: No ja som niekde raz čítala, že strýko je otcov brat a ujo mamin, ale my ich voláme presne naopak. Ak poviem strýko, myslím Doda a ujovi Vladovi (ocinov ocino) vždy hovoríme ujo Vlado :-)
    No moja mamina mala také z iného materiálu, bolo u babky, ale kam sa podela tá bábika, neviem.
    Boli nádherní, hoci sa mi občas nechcelo ísť s oboma von :-( Hlavne, keď už bola Wendy staršia, strašne pomaly chodila a Majky naopak bol nehorázne ulietaný. Bolo veľmi ťažké ísť niekam s nimi naraz :-( Ale chýbajú mi. Shadow je úplne iný a som s ním tak málo, ale s týmito prvými dvoma som bývala, tak sme spolu boli každý deň.

  4. Měla jsi krásné hračky. Céčka mě docela překvapily, byly hitem někdy v 80. letech, bylo mi asi 10 let.
    Také mám ještě některé hračky z dětství u rodičů. A i když jsou hodně staré a hrálo si s nimi už hodně dětí, pořád jsou krásně zachovalé. Zřejmě tehdy jsme uměli vyrábět kvalitněji než dnes.

  5. [5]: Ďakujem Jitka :-) No Céčka som mala, ja potom také modifikované a ešte dnes predávajú novšie, kadejaké svieticie, ale mala som plnú škatuľu aj takých tých socíkovských.
    No ja mám doma u maminy ešte pár plyšákov a jendu nikdy nerozbalenú bábiku (dostala som dve), snáď bude budúci víkend slnečno, aby som Vám to všetko mohla pofotiť.
    Môj strýko má ešte mončičkáka, takého tyrkysového, ja som mala takých dvoch :-)

  6. No ty dvě velký chlupatý psí kebule bych obejmula. :-)  :-)  Takový kočárek ještě mám, je ještě pořád krásný amusím říct, že sice nebyl takový výběr hraček,ale byly podstatně kvalitnější. Ten můj byl od Liberty. :-)  :-)Jéé céčka zase se vrací do mody, byl to velký blázinec a to ještě když měl někdo § nebo A jo a svítící céčko tak to bylo něco. Elí si je teď kombinuje s gumičkama na náramky. Docela to hezky vypadá. :-) Náhodou je super, že nám to hraní zůstalo do dneška. :-D

  7. [7]: No to aj ja, žiaľ, už to nejde :-( Veľmi mi chýbajú. Boli čistý jing-jang :-)
    Ten kočík som mala hrozne dlho, ale nakoniec išiel. Už ani Lego nemáme vystavené v poličkách, hoci to prekonalo moju aj bratovu strednú školu :-)
    áno, céčka som videla v stredu v AllToys. Paragraf a Áčko, no alebo tie presklené boli vzácne :-) No tie gumičky som videla, ale ešte som a neodvážila si nejaké kúpiť. Je to super a je to super relax. Dnes mi kolegyňa opravila puzzle, ale som rada, nevedela som sa s ním pohnúť.

  8. Spomienkové články na detstvo, tak tie mám vždy rada. Taktiež sa na články v takom duchu chystám. :-)
    Céčka sú super, na prvom stupni základky nás tiež zastihli. Ja som si kupovala už také nové. Napr. v tvare srdiečok, hviezdičiek a pod. A jedna známa mi darovala celý balík po svojom synovi, to boli tie "pravé" z komunizmu. :-D Kočík som mala dosť podobný tvojmu, len mal viac hranatý tvar a bol v bledomodrej farbe. :-) Taktiež som mala dosť podobnú bábiku, tiež mala klipkacie oči, gumené končatiny a hlavičku. Volala sa Veronika. :-) Neskôr som mala ešte jedno bábätko, ale to bolo už o dosť menšie.
    Zlatéý retrievery sú prekrásne plemená.
    Verím ti, že ti musia veľmi chýbať. :-( Moja mama pred našou "mačacou" érou chovala shi tzu, menom Amanda. Bohužiaľ sa dožila len 5 rokov. Ja si ju veľmi nepamätám, mala som asi len dva roky, keď nás navždy opustila. :-( Potom, keď som mala šesť rokov a nastúpila som akurát do prvej triedy, zachránili sme doma prvého kocúrika menom Cilo a tak nejako sa začala záchrana a chov mačiek. :-)

  9. [9]: Ja ich ľúbim, som taká nostalgická :-) No ja som mala v tomto kočíku perinky do toho hranatého, ktorého mala susedka :-D Ale nevadilo mi to a Zuzke tiež nie :-)
    Céčka som mala aj také nové ako opisuješ :-) Tie, ktoré nemali v sebe motív som používala ako náhrdelník pre Barbie.
    No ja som mala už 13, keď sme doviezli Wendulku, bolo to presne 15. 09. 1999, jediná z rodiny som bola prvotne proti psíkovi, ale dnes neľutujem. V prvom roku sme o ňu skoro prišli, no išla s nami ďalej, ale prekonala mnoho operácií a zomrela tíško, mamina vraj o tom vôbec nevedela, len ju našla ráno v chodbe už studenú :-(
    Majky bol úplne iný prípad. S ním som si užila. Nechcel chodiť domov, občas sa aj pobil, jeho puberta bola hrozná, potom sa upokojil. Žiaľ rakovina ho úplne zmenila a moja mamina sa na  utrpenie svojho životného partnera už nedokázala viac dívať a tak som v deň svojich potravinárskych skúšok dostala smutnú správičku :-(
    Shadow ho síce mamine nahradil, ale nakoľko som ja doma zriedka, tak k nemu nemám vytvorený taký vzťah, hoci je to dobrák. Každý náš psík bol/je úplne iný, ale všetci boli/sú úžasní

  10. [10]:Myslím, že každé dieťa, ktoré malo možnosť bývať s nejakým zvieratkom, má pestrejší/bohatší život a naučí sa aj nejakej zodpovednosti. :-) Strata zvieratka, ktoré je/bolo členom rodiny, je veľmi bolestivá, každý, kto choval psa či mačku, mi dá určite za pravdu.
    Ja som zažila rôznu stratu mačiek, väčšinu zrazilo u nás na ulici auto, je tam taká nebezpečná križovatka troch ciest. Preto sa väčšina našich mačiek viac ako 4 roky nedožila. A veľa sa u nás preto aj striedali.
    Keďže tie mačky žili len na dvore, nemala som k nim vybudovaný až taký úplný vzťah ako mám s tými aktuálnymi, s ktorými žijem v jednej domácnosti (väčšina sa narodila vo vnútri domu) už pár rokov. Každý deň zažijem s nimi niečo iné, každá jedna má svoju vlastnú povahu, proste sú odlišné ako my-ľudia. Ja so psíkmi a povahami nemám skúsenosti. Ale ako sa hovorí, neviem, či si to počula: Pes potrebuje svojho pána, mačka potrebuje človeka ako svojho sluhu, je to proste pravda. :-D Mačky sú nezávislé zvieratá, ktoré na rozdiel od psov si robia všetko po svojom a nedajú si dirigovať. :-P  :-P

  11. Krásné vzpomínky a u těch krásných psů mi vyhrkly slzy :-(.Také máme psa,sice fenku,ale nedokáži si představit,že jednou také odejde :-(?!

  12. [11]: Toto je veľká pravda. No je jasné, že so zvieratkami, s ktorými si doma, si vytvoríš väčšie puto.
    No ja s mačičkami nemám skoro žiadne skúsenosti, tak neviem…ale psíky vedia byť pekne nezávislé osobnosti…niekedy na nich vidíš, že ťa nepočúvnu len preto, že jednoducho nechcú. Ale nakoľko so psíkmi človek "musí" chodiť von, je dobré, ak sú ovládateľné. Naša Wendy pravidelne zastavovala premávku. Vždy som si myslela, že skončí pod kolesami. Nikdy sa to však našťastie nestalo a umrela zrejme na následky poslednej operácie, aj keď to sa už nedozvieme :-.(
    S Majkym sme sa pravidelne naháňali po sídlisku, keď nechcel ísť domov. To bol Pán Pes, vedel sa uraziť a zmuchlať do pelechu a nebaviť sa s tebou aj celé dni, ale keď som plakala, tak do mňa šťuchal tým studeným ňufákom…zvieratká sú úžasné. My sme ako deti mali aj papgáje, dosť sa ich vystriedalo, ale naraz sme tuším mali len raz dve andulky. Potom sme mali dve vodné korytnačky a ocino choval rybičky a ešte sme mali chvíľu maličké žabky, ale vyskočili z akvárka a nevedeli sa dostať naspäť, tak zahynuli počas našej dovolenky v Bulharsku :-(

  13. [12]: Ďakujem, no žiaľ raz ten čas príde, ale psíky zvyčajne žijú pomerne dlho a ešte si užijete nádherný spoločný čas. Pre moju maminu to bolo ťažké, nakoľko už bola v posledných rokoch so psíkmi doma sama, keďže ja aj bráško sme sa rozpŕchli s rodinného hniezda.

  14. [13]: Ja viem, že moje mačky tú nie sú na večnosť, ale samozrejme neviem si to predstaviť. Veľké problémy som mala teraz cez leto s jedným naším kocúrikom, vážne som sa strašne bála. Len si hovorím, aj mama mi neustále hovorí, odkedy čítala motivačné knihy, že treba myslieť len pozitívne.
    Proste ja ich všetky milujem, každý má svoj vlastný charakter. V posteli so mnou spávajú aj šiesti naraz, niekedy sa neviem dostať ani do perín. :-D
    Náš kocúr Ross sa vie bozkávať s nosom. Prebieha to asi tak, že šťuchá so svojím nosom do môjho alebo maminho a chrní. :-) Je fakt úžasný. A tento Ross reaguje na naše ranné budenie, ktoré máme nastavené na budíku. Pozná proste tú novú melódiu na maminom mobile a nie vždy, ale keď ju ráno počuje, tak vie,že to znamená, že musíme stávať, ide za mamou do To by som proste musela nafilmovať. Mám vážne veľa príhod. S týmto tvojím článkom som normálne dostala chuť a mala by som prevŕtať rodinné fotky, kde bola naša drahá Amanda. Troška spomínať nezaškodí. :-)

  15. [15]: Určite to musí byť úžasné, mať toľko mazlíkov doma. A samozrejme, že s nimi musíš mať milióny príhod. Ja si rada pozerám albumy, keď som v BB. Mám takú strašne krásnu fotku, ako mamina drží Wendy, ešte také väčšie šteniatko (ešte nemá dlhé chlpy). Sú tam také krásne a Majky má nádhernú fotku, ako kuká do akvárka, tiež je tam ešte veľmi malý. Ak sa mi podarí, tak tie fotky skúsim dať sem na blog.

  16. [17]: No v hlave mám toľko nápadov na články, tak dúfam, že mi vyjde budúci týždeň počasie a hlavne, že stihnú prísť ešte dve očakávané krásky dovtedy :-)

  17. Krásný článek, Veru! Zavzpomínala jsem si, taková vzpomínková rubrika by byla super! ;-) Úplně vidím, jak jsme na základce hráli "čáru" o céčka, to bylo! To si dnešní děti už ani nedovedou představit! Své hračky z dětství taky ještě některé mám, škoda že jen tehdy se plyšáci nevyráběly z materiálů, které by neutrpěly praním, dneska se dají do pračky a jsou jak nové, čísté. Tehdy se tím bohužel zničily. Ale panenky mám stále, hlavně miminko, které plakalo, bylo v životní velikosti a když jsem ho od babičky dostala pod stromeček, mamka si ho chvíli chovala a pak zjistila, že čeká bráchu :-) Takže to miminko muselo zůstat u nás. Krásnou vzpomínku jsi věnovala psím miláčkům! Moc hezký článek, Veru!

  18. Ďakujem. No také miminko muselo byť úžasné :-) Možno som aj ja Zuzku dostala, keď sa mal narodiť Peťo, viem, že som maminu napodobňovala ako ho kŕmi :-) Mám Zuzinku aj na troch fotkách, tak Vám ukážem, aké som bola decko :-D
    No ešte som zabudla na Mončiči. Tých som milovala, ale tak aj chudáci vyzerali. Nejakých plyšákov, ale takých už z bráškovej éry máme ešte aj dnes. Však, ak nebude cez víkend stále pršať, tak pofotím doma.[21]:

  19. Prosim, viete mi povedat, kde sa ta babika Zuzka alebo Filip da kupit, alebo kto ju este vyraba? Mala som taku ako mala, a teraz by som ju chcela kupit dcere.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *