Sťahovanie/retro/a všetko ostatné v BB

Musím sa priznať, že keď mi mamina minulý rok v septembri oznámila, že plánuje predať byt a kúpiť dom, bola som zdesená. Aby som vysvetlila, naša rodina sa nikdy nesťahovala, v Bystrici sme bývali od kedy som sa narodila a do toho bytu sme sa nasťahovali v roku 1987, keď som mala pol roka a môj brácho tam prežil celý život. Chvíľu bol pokoj, ale po Novom roku sa to rozbehlo až som sa v apríli dozvedela, že byt je predaný, hľadáme dom. No čo už, keď sa koza rohatá (kozorožec) rozhodne, pokojné ryby či váhavá váha s ňou nepohne, takže posledný JÚNOVÝ (aspoň vidíte ako stíham) týždeň som si vybrala dovolenku a hajde sťahovať rodinu históriu.
Musím priznať, že začiatok tohto týždňa mi spríjemnilo stretnutie s Ľubkom, ktorý mal v ten deň čosi v BA, dali sme si obed a prebral si narodinovú Afričku. Poobede som teda cestovala do rodnej Bystrice, takýto pohľad ma čakal doma. Nožičky sú mojej milovanej predkyne (môj brat vymyslel ženský rod od predka)
Takýto pohľad sa mi naskytol po zvalení mojej osoby na gauč. Môžte poobdivovať naše krásne plastové dvojfarebné okno (z voku je totiž klasicky biele, aby nekazilo farebnú štruktúru paneláku). Pôvodne sme sa mali sťahovať už v stredu, takže v utorok som vysťahovala celú detskú, nakoniec sme sa sťahovali až v nedeľu a to je aj dôvod, prečo som neodfotila dom. Musela som už ísť na bus a už by som sa z nového domova nestihla vrátiť na čas. Tak som na chvíľu ostala v prázdnom byte sama…pekne smutný pohľad to bol.
Vyhrabali sme aj staré a pomaly aj zabudnuté veci. Toto je môj pokazený maturitný pohár. Pri reklamácii mi vyrobili aj správny. Tento nakoniec skončil v skle.
V stredu ráno sa mi naskytol takýto smutný pohľad. Na hornej poličke sme vždy mali knižky. Naposledy tam boli hlavne moje Dánovky, v tých poličkách nad perináčom boli kedysi moji macovia, mončičáci a akože Barbieny, potom tam bolo lego a naposledy knižky, tlačiareň a bráchove CDčka.
Trochu retra….kazety sme žiaľ zlikvidovali v elektoro odpade v Nay. Už nebolo na čom si ich pustiť 🙁 a to ich poctivo ocino odhrával v nahrávacom štúdiu 😀
Túto bábiku predo mnou celý život schovávali v stavanej skrini v chodbe. Dostala som totiž akýmsi zázrakom dve. Ak si dobre pamätám, moc som sa s ňou nehrávala. Teraz išla dcérke pôvodného majiteľa, od ktorého mamina kúpila domček. Ten uvidíte niekedy nabudúce na fotkách, nakoľko som na dome zatiaľ strávila asi 15 minút
Vo štvrtok ma brácho zobral do kina na Mimoňov. Aby som ozrejmila, v BB už je len jediné kino, ktoré je v obchodnom centre. Samozrejme sme nemohli vynechať návštevu oboch hračkárstiev. V Dráčiku nemali nič zaujímavé, v AllToys mali tri krásne Mackie, jednu brácho nechtiac zhodil a už ju nedokázal opäť postaviť, takže je asi dodnes za krabičkami tých ostatných 😀
Look v Bystrici v AllToys, na Afru som už aj medzičasom zabudla, že ju tam mali. Asi preto, že som mesiac predtým zháňala tú pre Ľubina a potom som ju prestala vnímať 😀
V piatok sme zhodnotili, že je čas vybrali posledné zásoby z mrazničky, aby sa nám stihla rozmraziť do nedele (to ešte vtedy nebolo 35 stupňov Celzia a viac každý deň). Moja mamina mala v decembri okrúhliny a túto úžasnú tortu dala urobiť, ako vidíte, skončila nakoniec na pol roka v mrazničke (nemajte strach, nič jej nebolo). Bolo to kvôli tomu, že jej kamarátky aj babka so strýkom jej dali urobiť torty.
Jedna z najnádhernejších tôrt aké som kedy videla
Jesť tri dni tortu bol fakt záhul, ale bola perfektná 🙂
Za obývačkovou stenou samé káble a samozrejme niekoľkoročný prach. Proste tam sa človek bežne nedostal. Tak sorry, ale myslím, že to je normálne, či?
V obývačke po odchode sťahovákov ostal čistý „tu kabél, tu kabél“
Zrazu koľko priestoru v celom byte….nestihla som odfotiť izbičku v pôvodnom stave, ale niekde vyhrabem archívne fotky.
Naša izbička, bez všetkého

22 Comments

  1. Ten dort je fantastický, obdivuju, že tohle někdo dokáže vytvořit, neuvěřitelný!
    Při pohledu na Váš vystěhovaný byt jsem si vzpomněla, když se před 4 lety vystěhovavali moji rodiče z bytu, ve kterém jsme žili 20 let. To jsem neskutečně obrečela. I když jsem pak  bydlela už 4 roky jinde a Praha mi dost přirostla k srdci, vždycky jsem se tam hrozně těšila. Dodnes hrozně moc vzpomínám a občas si vybavuju takové detailu z toho bytu, až mě z toho mrazí. Pořád je mi po něm strašně smutno :-(
    Věřím, že se mamince bude v domečku žít krásně a že si díky němu splní ten svůj velký sen! A tím pádem i Ty se v něm budeš cítit dobře! ;-)  :-)

  2. [1]: Tá torta bola dokonalá, na fotkách ani tak nevyzerá, ale bola fakt ako šteniatko a aká bola chutná :-P
    Priznám sa, že aj mne je riadne smutno a ako poznám samú seba, vždy mi bude smutno, aj keď tiež bývam už inde, ale to bol domov. Domček je krásny, ale tu som mala 22 rokov spomienok, ešte keď sme boli komplet rodina, rybyčky, papagáje, pyrane, žabky, korytnačky, prvá psíčka, prvý psík…
    Mamina je šťastná, aspoň tak na mňa po telefóne pôsobí a ja by som ju chcela ísť pozrieť a na druhej strane sa bojím, že proste budem mať pocit, toto nie, toto nie je môj domov. Tak sen sa pomaly uskutočňujem, je leto, takže stráži mamina od dušu :-)

  3. Úplně Tě chápu – teď už léta žiju na stejném místě, ale v dětství jsme se různě stěhovali vlastně čtyřikrát a pokaždé jsem to obrečela. Ale určitě se to zas usadí.

  4. [3]: Ďakujem :-) Ono je to možno aj tým, že sme sa sťahovali prvýkrát, ako ja som už žila kde-tade, ale len so svojimi pár vecami, ale to doma ostávalo, stále som sa vracala tam, kde som vyrastala. Je to taká haluz, že teraz mám trvalé bydlisko na mieste, kde som ešte nestrávila ani celú hodinu :-D

  5. Nebreč, určitě se bude mamince a tobě v domečku dobře bydlet. A už se můžeš těšit, že budeš tvoje panenky fotit na zahradě mezi kytičkama.

  6. [5]: Neplačem :-) Len mi je smutno, na byte sme za tie roky čo-to vybudovali. Mamine sa býva na dome dobre, plní si svoj sen a ja zatiaľ ostávam bývať v Bratislave. No kvietky na záhradke nemáme a asi nebudeme mať, lebo mamina k tomu nemá vzťah :-D a bábiky si sa tam asi ani nevezmem, mamina ich veľmi nemusí :-(

  7. Mne by tiež bolo ľúto, keby sa naši rozhodli predať byt v ktorom som vyrastala, keď budem dospelá, túžim sa tam vracať, aj do prostredia okolo, ktoré poznám, takže chápem :-) No život je občas aj zmena :D inak niekoľkoročný prach sme nedávno pri veľkom upratovaní našli doma za posteľou, takže je to fakt úplne normálne, neverím, že sa niekto pravidelne vŕta za nábytok a kde kade, len aby všetko dokonale upratal :-D a tukabel mám doma v izbe aj bez sťahovania, niekedy si tam pripadám ako na základni alebo v sklade, keďže členovia rodiny si tam všetko dávajú :-D a torta je úplne nádherná :-)

  8. [7]: Presne tak som to cítila, ako píšeš, proste aj dospelá som sa tam rada vracala, ale presne tak život je zmena a ak to pomôže mamine uskutočniť jej sen, tak budem iba šťastná :-)
    Aj ja si myslím, okrem toho, obývačkovú stenu bez vypratanie by sme neodtiahli, aj tí sťahováci s tým mali celkom problém a to boli iní chlapi :-D
    no to som zabudla odfotiť káble pri počítači v izbe, ale toto ma ohromilo, najlepšie bolo, že volám tatinovi, ktoré káble mám zobrať a on že ten medený, tak som začala odmotávať a našla som štyri medené nakoniec :-D
    Torta bola úžasná a strašne chutná, hneď by som si z nej kúsok dala :-D

  9. Áno, toto som prežíval pred siedmimi rokmi. Tiež sme mali prach za skriňou. :D Dúfam, že Tvoja mama bude na dedine spokojná, a Šedík tiež. Kiežby si mohla vyťažiť aspoň z prostredia pri dome na fotenie. 🙂 My tiež nemáme veľký vzťah u kvetom, u nás je to proste dvor pre psíkov.:)

  10. [10]: Ďakujem Ľubi aj za maminu, myslím, že je spokojná. Šedík je nadšený, môže sa kúpať každý deň v potoku, čo viac si mohol priať :-) Ale tak určite nejakú slečnu prepašujem, nech vás prevedie po dome :-)
    No u nás je to aj plánované ako dvor pre psíko-podnikanie, takže kvietky asi nebudú nikdy :-D

  11. Ja sťahovanie veľmi dobre poznám. Práve včera bolo naše výročie sťahovania – 3 roky. Ja som v dome bývala od môjho narodenia, celých krásnych 20 rokov a dodnes som sa s tým úplne nevysporiadala, že musím bývať v uzavretom byte, aj keď je nádherný, pre mňa domček so záhradkou znamená "pravý" domov. :-)
    Prajem Tvojej mamine, nech si splní všetky svoje sny a nech je hlavne šťastná! :-)
    S tými káblami to tiež poznám, my keď sme sa do bytu nasťahovali, tak nám pôvodný majitelia zanechali nesmierne množstvo káblov. :-D
    Torta so šteniatkom je nádherná, vždy obdivujem všetky takéto cukrárske výtvory. :-)

  12. U nás se říká "lepší dvakrát vyhořet než se jednou stěhovat". Takže chápu, jak ti bylo. Ale dortík s pejskem ti to určitě do jisté míry vynahradil. ;-)

  13. [13]: Och Mary, no vy ste sa sťahovali opačne, už som aj pozabudla. No občas mám pocit, že s týmto sa nevyrovnám, hoci tam nebývam, je to taký paradox – celá ja.
    Verím, že to všetko bude mať zmysel, lebo by mi bolo ľúto, že sa polka rodiny rozhádala úplne zbytočne :-( ale pomaly sa to dáva dokopy. Čoskoro to bude podľa mňa opäť v pohode, keď si všetci zvykneme :-D
    Ja toto veľmi obdivujem, tu sa pani fakt vyhrala, loptička mala šnúrku, šteniatko vyryté chlpy, všetko, nádhera. Musím "ukradnúť" mamine fotky z oslavy, vraj aj domček bol krásne vymodelovaný :-)

  14. [14]: Tak už som sa s tým zmierila, mala som na to takmer rok, ale úprimne, keď mi to v septembri mamina oznámila, to bol plač, obviňovanie, nechápavosť….časom sa to menilo a postupne som jej aj začala pomáhať a teraz pre ňu chystám aj opozdený darček k nasťahovaniu :-)
    Torta bola mňamózna :-)

  15. Pri čítaní tohto článku ma chytil smútok a spomienky na naše sťahovanie! Ten pocit, keď sme opúšťali byt a to krásne , čo som poznala, som mala pocit, ako by som umierala, však moja duša tam zostala a tu som bola vždy na odchode naspäť. Pravdaže, cesta naspäť je ťažká a niekedy nemožná a tak mi to nikdy nevyšlo. Teraz, keď som už na konci životnej cesty, je mi jedno kde umriem. Na tortu sa nevyjadrujem, myslím, že by mi asi ani nechutila. Vidíš, spomienky vo mne ešte stále vyvolávajú ťažké depresie, tento článok mi pripomenul moje ťažké lúčenie s domovom! :-(

  16. Okolnosti se mění, vzpomínky zůstávají. Hlavně, že se mamince splnil její sen a pravý domov je většinou stejně tam, kde jsou lidé, kteří tě mají rádi. Ale chápu, že se ti zasteskne po starém bytě, kde jsi prožila dětství. Staré věci odcházejí, aby uvolnily místo pro nové, tak to v životě chodí. Chce to čas  a srovnájí se i rodinné vztahy.

  17. [18]: To je čistá pravda. Veľmi sa teším, že je šťastná. Možno ju niečo u nás na byte stále pútalo k minulému životu, rozoberaniu manželstva a rozvodu a tieto veci. Neviem. Určite to bude čoskoro dobré a keď urobíme podkrovie, to len bude raj :-)

  18. Veru, stěhování mne moc mrzí, ale bohužel, život jede dál….
    Přeji v novém domečku jen to dobré a ať se Vám tam krásně bydlí!!!!
    Ten psí dortík je vážně parádní :-)

  19. [21]: Mňa už ani nie, hlavne, že mamina je šťastná :-) Ako som ti písala, ja som tam ešte ani neprespala, takže čoskoro budem mať premiéru, potom si možno aj poplačem, zatiaľ som v pohode :-)
    No tortový Šedovček bol krásny a skvelý :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *