01. 12. 2017 - Barbie

Ahojte

Toto bude asi jeden z najosobnejších článkov, aké som kedy dala na tento blog, tak na to by som chcela upozorniť všetkých vás vopred. Zároveň som sa pri jednej ohromne smutno-šokujúcej strašidelnej správe, ktorá na chvíľu poralizovala celý môj svet a zmenila veľa mojich myšlienok a rozvírila bilióny ďalších (ale o tom znova niekedy neskôr) dozvedela jednu veľmi peknú, potešujúcu a v tom najlepšom zmysle slova šokujúcu a to, že nepravidelne sleduje tento môj blog jeden pre mňa veľmi vzácny anjel, ktorému som nenašla ešte odvahu povedať mu do očí slová: ĽÚBIM ŤA. Volím možno pre niekoho príliš vážne slová, ktoré by som mala adresovať iba partnerovi a rodine. Ja to však cítim takto, pretože žiadne mám ťa rada nevystihujú skutočnú podstatu čistých a úprimných citov, ktoré k tejto osobe mám. Túto osobu a osobnosť zároveň považujem za niečo veľmi blízke členovi rodiny. Dúfam, že sa dostane aj k tomuto článku a dúfam, že ťa to poteší, preto že je to pravda.

Dnes, keď po takmer troch mesiacoch píšem tento článok, mi príde, že to hádam ani nemohla byť pravda, ale bola. 01. 12. minulého roku sa stalo viacero vecí a všetky boli svojim spôsobom úžasné. Bol piatok, to viem úplne presne, málokedy si pamätám dátumy a aké to boli dni, ale tento deň si proste pamätám. Dokonca si už nepamätám ani deň potom, dokonca ani to, či som šla ja do práce, či šiel partner do práce alebo či sme boli doma. Je to pre mňa po všetkom, čo sa za posledné dva mesiace udialo, veľmi ťažké spomínať a písať o tomto všetkom, ale aj tak nejako cítim, že proste musím. Niektorí z Vás vedia, že ma trápia hneď dva vážne problémy a som veľmi šťastná, že práve dnes som o krok bližšie k vyriešeniu jedného z nich.

Už si úplne presne nepamätám, kedy presne prišli vitrínky k nám na byt, preberal ich partner a myslím, že to bolo v stredu. Každopádne, v piatok ráno sa drahý rozhodol, že ich zmontuje a bol veľmi šťastný, že si pri nedávnej návšteve domovskej metropoly východu vzal so sebou aj základné náradie. Krátko na to som sa dozvedela, že okolo obeda nás príde pozrieť náš kolega – vodič z Košíc, ktorý bol v Našom meste na výpomoc (tento priamy odkaz na Dominika Dána prosím láskavo prehliadnite :-D) Za chvíľku na to mi prišla smska, že mi bude doručovaný balík z US, ale na starú adresu, volala som hneď do mojej najmilovanejšej dopravnej spoločnosti, aby mi adresu zmenili a že áno, vodič to vie, ja som tam totižto volala dvakrát.

Ako sme popri tom všetkom upratovali, tak ma drahý poprosil, či by som už nemohla zlikvidovať krabicu, ktorá mi robila funkciu nočného stolíku dosť dlho pri posteli. Keď som ju rozrezávala, tak na mňa vypadla obálka s touto nádhernou pohľadnicou, ktorú som dostala od Hanneton spolu s Manuelou k narodeninám, takže mesiac a pol po nich ma čakalo krásne prekvapenie.

Chlapi v kuchyni varili segedín, keď mi zavolal kuriér, že už je takmer pred mojou bytovkou, tak som sa vyzrela z okna, bývame na prvom a mám výhľad na cesty dosť ďaleko a mu hovorím, že kde ste, nevidím Vás a on, že pri benzínke a ja že aha, tak o chvíľu Ste tu a on, že áno a som si povedala, že keď ho uvidím prichádzať z cesty od benzínky, že pôjdem dole, ale prešlo 5 minút a jeho nikde, tak som mu volala a on, že je na mojej starej adrese, skoro ma piclo, rýchlo som poprosila oboch chlapov, či by mi išli po zásielku, lebo kuriér sa už nevedel vrátiť v predvianočnom období naspäť a ja som bola tak strašne natešená na bábiku, ktorá mala byť v balíčku, že som sa jej proste nedokázala vzdať.

V balíčku z US boli iba dve bábiky, ktoré som za celý čas ani neodfotila spolu. Každopádne bol v tom balíčku môj dlhoročný zberateľský sen – Enchanted Mermaid Barbie. Nie som si tým úplne istá, ale mám pocit, že som z nej bola ešte nadšenejšia ako z Mermaid 2012, aj keď je to možno tým, že s touto bábikou som sa už mohla viac pohrať.

Krátko po druhej mi volal brácho, že teda ide ku mne ako sme boli dohodnutí a či už mám platňu a ja že nie, lebo som čakala kuriéra, ale že môžme ísť na tú poštu spolu a takto brácho vyzeral so svojim vianočným darčekom…podotknem, že našu neskutočnú „podobu“ si všimol aj náš kolega, s ktorým som brácha zoznámila, ktorý nám to hneď aj povedal. Vyprskli sme smiechom, pretože to jednak vieme a dvatak nám to hovoria ľudia naozaj dosť často…Týmto by som chcela pozdraviť iného menovca tohto kolegu, ktorý, keď nás prvýkrát videl po koncerte v BB poveda: A ste si istí, že ste súrodenci? 😀 A áno, sme, máme rovnako divoko rastúce obočie na ľavom oku, najprv dohora a až potom do boku, pričom pravé nám obom rastie „v pohode“. Máme to mamine 🙂

Prvá, veľmi „kvalitná“ fotka pre majiteľku

18 Comments

:-) pekne

18 Comments

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď