Ahojte 
Dnes si dáme pár fotiek z februára, ktorý bol pre mňa v mnohom zlomový. Už v januári som začala citíť, že môj vzťah sa ženie do záhuby, že sa mi partner odcudzuje, len som vtedy ešte tak pol na pol verila tomu, čo sa mi znažil nahovoriť. Vo februári som našla pár ďalších dôkazov, ale naivne som si myslela, že to bude OK, až do 12. 02., kedy sa mi dosť podstatne obrátil svet hore nohami. Niektorí z vás vedia o čo ide, ani po dvoch mesiacoh to nie je a nemôže byť za mnou a to, čo sa mi vtedy odohrávalo v hlave a srdci, to by som neželala ani najväčšiemu nepriateľovi. Už keď mi volala mamina okolo 20tej, som vedela, že niečo nie je v poriadku, nakoľko ona mi takto „neskoro“ nezvykne volať, keď som v tom telefóne začula mužský hlas, svet prestával existovať a s každým jeho slovom sa prepadával do väčšej a väčšej temnoty. Dodnes nerozumiem, ako som si vôbec dokázala zapísať číslo do nemocnice. Vaša mamina sa predávkovala liekmi…nie, teraz nie je vhodné, aby ste s ňou hovorili…akože čo prosím? … To, že moja mamina je psychiatrický pacient liečený na depresiu, to ja viem dávno, ale toto…proste človeka nikdy poriadne nespoznáte a nepoznáte…najlepšie bolo, keď som prišla na byt k môjmu vtedy ešte parnerovi, tak ma ledva objal…človek, ktorý mi mal byť najbližší ma letmo objímal a ja som vedela, že je so mnou len fyzicky a psychicky je v absolútne inej dimenzii ako ja. Z noci som moc nenaspala a unavená som prišla v utorok do práce, aby som si vypýtala pár dní voľna, ešte v priebehu toho dňa som sa viackrát snažila zistiť, kde a čo je s mojou mamkou. Tu musím zaslať virtuálne veľké obrovské ĎAKUJEM môjmu tatinovi, ktorý veľmi pomohol nie len mne, ale ja svoje ex-manželke, ktorá o tom ani moc nevie.
Dnes si dáme pár fotiek z februára, ktorý bol pre mňa v mnohom zlomový. Už v januári som začala citíť, že môj vzťah sa ženie do záhuby, že sa mi partner odcudzuje, len som vtedy ešte tak pol na pol verila tomu, čo sa mi znažil nahovoriť. Vo februári som našla pár ďalších dôkazov, ale naivne som si myslela, že to bude OK, až do 12. 02., kedy sa mi dosť podstatne obrátil svet hore nohami. Niektorí z vás vedia o čo ide, ani po dvoch mesiacoh to nie je a nemôže byť za mnou a to, čo sa mi vtedy odohrávalo v hlave a srdci, to by som neželala ani najväčšiemu nepriateľovi. Už keď mi volala mamina okolo 20tej, som vedela, že niečo nie je v poriadku, nakoľko ona mi takto „neskoro“ nezvykne volať, keď som v tom telefóne začula mužský hlas, svet prestával existovať a s každým jeho slovom sa prepadával do väčšej a väčšej temnoty. Dodnes nerozumiem, ako som si vôbec dokázala zapísať číslo do nemocnice. Vaša mamina sa predávkovala liekmi…nie, teraz nie je vhodné, aby ste s ňou hovorili…akože čo prosím? … To, že moja mamina je psychiatrický pacient liečený na depresiu, to ja viem dávno, ale toto…proste človeka nikdy poriadne nespoznáte a nepoznáte…najlepšie bolo, keď som prišla na byt k môjmu vtedy ešte parnerovi, tak ma ledva objal…človek, ktorý mi mal byť najbližší ma letmo objímal a ja som vedela, že je so mnou len fyzicky a psychicky je v absolútne inej dimenzii ako ja. Z noci som moc nenaspala a unavená som prišla v utorok do práce, aby som si vypýtala pár dní voľna, ešte v priebehu toho dňa som sa viackrát snažila zistiť, kde a čo je s mojou mamkou. Tu musím zaslať virtuálne veľké obrovské ĎAKUJEM môjmu tatinovi, ktorý veľmi pomohol nie len mne, ale ja svoje ex-manželke, ktorá o tom ani moc nevie.Táto fotka je z pred bytovky, kde sme s Ex2 žili, teda on tam žije aj naďalej. Vtedy bolo v Petržalke aspoň trochu snehu.
Tieto dve fotky sú z Tygru, ale z ktorého to po viac ako dvoch mesiacoch skutočne netuším.
V stredu 14.02., som teda prišla do Bystrice, bez akýchkoľvek informácií o zdravotnom stave mojej maminy, bez akýchkoľvek informácií, čo jej treba priniesť. Na tieto dvere som asi hodinu hľadela a usedavo plakala, aby nakoniec prišla pani doktorka, ktorá moju maminu ani nemá na starosti, ale dnes je tu sama, lebo všetci sú na nejakom školení a ona už musí vlastne niekam ísť, ale na veľa mi zavolali maminu. Ten pocit, keď som ju zbadala živú a relatívne zdravú to bol najkrajší pocit môjho života.
Streda 14. 02. podvečer, príchod do dediny. Takže Valentína som oslavovala zničená, neinformovaná a sama s boľavými myšlienkami, že dva základné piliere môjho života sa akosi rozpadli, ale po všetkých mráčkoch nakoniec vyjde slniečko.
Štvrtok ráno bolo tak nádherne, že som strašne ľutovala, že nemám so sebou žiadnu bábiku, tak som vám pofotila aspoň „našu“ dedinku.
Konzultačné hodiny na sanatórnom oddelení psychiatrie v Banskej Bystrici je reálne hodina. Bola som tam tesne po začiatku, zazvonila som, odovzdala som čistú bielizeň, nejaké drobnosti a hygienické potreby pre maminu a potom som čakala a čakala a čakala a čakala takmer celú tú konzultačnú hodinu, aby si ma uplakanú, nevedomú toho, čo bude ďalej zobrala na stručný pár minútový rozhovor vysmiata ošetrujúca lekárka. Po pár úvodných vetách mi došlo, že táto žena nemá ani pol predstavy, kto je moja mamina, čo všetko už za život dokázala a aký my dve máme hlboký vzťah, takže mi bolo úplne jasné, že psychiatrické oddelenie takýchto pacientov zažíva dosť bežne a berú to ako ja telefonát od zákazníka, ktorý sa pýta, či máme chladničku na predajni v Nitre….Bola som dohodnutá s ocinom, že sa za ním zastavím, ale mala som ešte dosť času, kým mal príst z roboty a tak som peši cez mesto prešla do Európy urobiť si lepšiu náladu pohľadom na bábiky, kontkrétne Dráčik, 15. 02. 2018
Túto Mbili som videla asi len 3x v živote
Makovička a za ňou opäť makovička
O tejto Mbili som veľa počula, ale nikdy predtým som ju reálne nevidela (naposledy, keď som bola v BB, tak ju tám stále ešte mali, pozn. aut.)
Keď už som bola v tej Európe, tak som samozrejme vybehla aj hore do AllToys, kde už mali aj nejaké tie novinky, ale boli takmer identické s novinkami v Bratislave, takže AllToys, Banská Bystrica, 15. 03. 2018
Takže tu som konečne videla aj tmavé bábätko. No ja by som chcela černošské alebo ázijské, hlavne ázijské, ale zatiaľ som videla len tieto tri druhy a myslím si, že tie etnické u nás ani nebudú.
Nová víla s tvárou Millie a klasickým telom.
Škoda, že z tých malých morských panien pre tento rok je na našom trhu len tá oranžovo-ružová, zvyšné dve z kolekcie sa mi páčia viac.
Piatok, 16. 02. pred odchodom od mamkinej dediny
Nikky, je mi moc líto, že jsi prožila takové trápení. Doufám, že už je mamince lépe. Psychické problémy mohou honě potrápit, něco o tom vím. Také jsem si myslela, že znám blízkého člověka dobře a pak se ukázalo, že jeho problémy jsou daleko horší. Dnes je v péči psycholožky i psychiatričky, ale ještě to bude dlouhá cesta, aby se se svými problémy vyrovnal.
Tvůj bývalý partner nebyl člověk pro život o kterého by ses mohla v těžké chvíli opřít. Promiň, že to píšu tak otevřeně.
I v těžkých chvílích nám může pomoct koníček, který máme, a to jsou panenky. Nikky, držím pěsti, aby Ti bylo líp.
[1]: Růženko, ďakujem za podporu. Na šťastie sme prežili všetci, ale tie pocity budú vo mne rezonovať asi ešte veľmi dlho. To si napísala úplne trefne, ukázalo sa, že mamkin stav je tiež horší než sme si možno všetci mysleli.
Môj bývalý partner ma v tejto chvíli nesklamal len ako partner, ale aj ako kamarát a človek, čo ma dodnes veľmi bolí popri tých klamstvách, ktoré mi za posledné dva mesiace spoločného žitia stihol narozprávať.
Áno, aj v ťažkých chvíľach pri mne stáli bábikovskí kamaráti, za čo som im všetkým nesmierne VĎAČNÁ. Ďakujem veľmi, už je to myslím na dobrej ceste.
Nikkuška moja, užila sis hodně trápení. Když o tom už můžeš psát, je určitě o trošičku líp. Lotka ti posílá obrovský blíííz na levé ucho, Ňuf na pravé.
To chce čas, všechno bude zase dobré, uvidíš. Držím palce a Růženka má pravdu, panenky a panenkářky ti v tuto chvíli moc pomohou.
[3]: Každý máme svoje trápenie, niekto väčšie, niekto menšie, ale kým si ho prežívame, je pre každého obrovské. Už je všetko o čosi lepšie a časom bude zase všetko úžasné
[4]: Ďakujem, viem Věročka
Ste mi všetci veľkou oporou a povzbudením. Moji bábikovskí anjelikovia 
[7]:
Úplně mě bolí u srdce, když si ctur tyto řádky… věřím, že vse se srovná, tvé mamince bude líp a ve tvém životě se objeví někdo, o koho se budeš moct kdykoli opřít a bude ti světlem tvého života… drž se
Jsem moc ráda, že to s maminkou dopadlo dobře. Psychika je prevít, který se těžko zvládá. Může se zdát, že se člověk dal jakš-takš do kupy a žije normálně třebas i několik let, a pak ho najednou bezvýznamná maličkost dokáže hodit zpátky na úplný začátek, někdy i do horšího stavu než kdy byl.
A doktoři moc nepomůžou, nemají čas člověka ani pořádně vyslechnout. Už po 2-3 větách stanoví diagnózu, předepíšou léky a za měsíc nazdar. Něco o tom vím, bohužel.
Je mi líto, že jsi v té době neměla po boku partnera, který by tě podržel. Na druhou stranu je dobře, že jsi ho prokoukla včas. Chvíli to bude bolet. Ale dostala jsi šanci potkat někoho lepšího, kdo si tě opravdu zaslouží.
Nikky je smutné co se stalo ale určitě zas bude líp.
[9]: Ďakujem Lucka. Určite všetko bude časom lepšie. S mamkou sa to dúfam lepší, ale ako píše Jitka nižšie, so psychikou je to ťažko povedať. Partner no momentálne sa potrebujem ešte vyliečiť z toho posledného…
[10]: Jitunka, aj za mamku ďakujem za podporu, máš úplnú pravdu, tým, že ja s ňou už nebývam, viem o tom, ako jej reálne je hádam ešte menej.
Doktori, no možno sa niekde nájdu fakt takí, ktorí neberú človeka len ako ďalší prípad, ale na psychiatrickej klinike v BB to nie je, sama mamina mi neskôr o tom povedala viac a nič z toho ma netešilo. Niekedy ešte pridám fotku tej budovy, myslím, že to hovorí úplne za všetko.
Máš pravdu, ex2 sa zrejme zaľúbil a preto tá druhá, neviem, už asi ani nechcem vedieť, keď nenašiel toľkú úctu voči mne, aby mi to povedal ako človek človeku, tak neviem, či ešte vôbec dokážem byť ústretová.
[11]: Tak to je jasné, po každej búrke vyjde slniečko
Tak snad to zlé už je za Tebou a bude jen lépe. Doufám, že následující měsíce už byly veselejší, i když jsi musela řešit stěhování a jistě i další věci. Hlavní je, že maminka bude v pořádku. Nemoci duše jsou bohužel kolikrát daleko horší, než nemoci těla… Ale věřím, že to všechno překonáte a bude zase dobře
[15]: Dúfam aj ja a vyzerá to, že s jarou (alebo skôr podľa teplôt) letom prichádza lepšie
Sťahovanie bolo dosť bolestivé, ale na šťastie ma viac-menej presťahoval krstný a bolo to celkom v pohode 
No maminke sa žiaľ ešte počas liečby priťažilo aj fyzicky, čo naspäť nepomohlo duši, ale verím, že pomalyčky ďalej zájdeme a bude dobre 
Už sa na ňu opäť teším 
Nikky hodně špatného se Ti naráz přihodilo, přeju hodně síly. S ex to musí bolet, ale jestli Ti lhal a jestli Ti nedokázal být oporou, je lepší, když je z něj ex dřív než později. Přeju Tvé mamince uzdravení a pohodu.
[17]: Ďakujem Peti, bolieť to bolí, lebo človek proste tomu druhému verí, klamal a klame aj mne aj tej druhej a hoci sa tvárim, že mi je to jedno, ešte stále v srdiečku niečo je, ale mozog to má jasné
Maminka je na tom u lepšie 