Ahojte 
Dnes opät nebábikovský článok, keďže prechádzam fotky vo svojom mobile, tak dnes vám sem dám fotky z pobytu u maminy. Ako som už spomínala, v piatok ma sme išli autobusom na Donovaly, ale naspäť sme už išli peši (cca 6km – nič strašné, ale pre pani liečacej sa na pľúcnu embóliu…no, každopádne sa už na to cítila a bez problému to aj zvládla).
Dnes opät nebábikovský článok, keďže prechádzam fotky vo svojom mobile, tak dnes vám sem dám fotky z pobytu u maminy. Ako som už spomínala, v piatok ma sme išli autobusom na Donovaly, ale naspäť sme už išli peši (cca 6km – nič strašné, ale pre pani liečacej sa na pľúcnu embóliu…no, každopádne sa už na to cítila a bez problému to aj zvládla).Keď si v krčme objednáte kofolu a dostanete odpoveď: Kofolu nemáme, to tu nikto nepije…tak dostanete zlato z Hurbanova v mixovanej verzi …
Príšerky v krčme „U medvedice“
Kvietočky pri ceste, v pozadí budova Obecného úradu, ale toto je konkrétne vchod do krčmy, ktorá je v tej istej budove.
Naše potvorky
Naša čerešňa, tú si zapamätajte, čoskoro zistíte prečo.
Keď sme boli s maminou na Donovaloch, v hlave mi stále hralo: Jak Pán Bů miloval tenhle kraj, když takovou krásu mohl mu dát, obklopit horou pláč i spěv…aj keď sa tematicky hodí do minulého článku, chcela som vám sem túto pesničku dať. V klipe nájdete staré fotky BB, uvidíte tam také klasiky, ktoré už poznáte odo mňa ako námestie, radnicu či šikmú vežu..
Donovalský máj
Kamióny jednoducho k Donovalom patria rovnako ako hory. Raz už je to hlavný ťah na Poľsko.
Po neúspechu z piatku, som sa v sobotu vybrala po nemletý mak na Staré Hory, bol to neúspešný výlet a ešte som šla hore tých 7 minút v autobuse v modlitebnom duchu, pretože prvá sobota v mesiaci je nejaká pútnicka v našom kraji, takže aj keď šli v rovnakom čase hneď dva busy, tak ma takmer nevzali a ešte sa tetušky počas cesty hlasno modlili. Chudák autobusár. Aby ste si nemysleli, nemám nič proti modlidbám, ale hromadné v autobuse som zažila prvýkrát.
Moju tašku strážil náš druhý kocúrik. Prvého ste už videli na fotkách z minulého roku a predminulého roku, keďže sme ho zachránili na moju 30tku. Tohto zachránila mamina minulý rok. Bol vraj na pokraji smrti. Pomenovali sme ho Chosé, je neskutočne prítulný a na rozdiel od Félixa je pomerne často doma. Atos mu občas aj robil „zle“, nakoľko Chosé je strašne blbá mačka a nevyskočí pred psom nikde na skrinku alebo niekde do úkrytu ale beží pred ním normálne po zemi. V rámci okliešteného priestoru nášho domu si asi viete predstaviť ako to dopadne, ale aby ste si nemysleli, Atík ho vezme len do papuľky a prenáša ho a slintá.
Keďže ani v jednom obchode na Starých Horách nemali nemletý mak, tak sme nakoniec robili najobľúbenejší koláčik môjho najlepšieho bráška na svete – domáci perník a ako máte možnosť vidieť, očividne sa vydaril 😀
Nikky, u vás je krásně.
Krásné fotky, škoda, že se k vám nepodívám. Tenhle kout Slovenska neznám. Vyfoť příště někde panenku a pošli do soutěže!
[1]:
[2]: Ďakujem, všade je krásne, ja by som veľmi rada navštívila aj Jihlavu
[3]: Tak to mi je ľúto, ale myslím, že krásne miesta máte aj v Prahe a blízkom okolí. Tak toto je oblasť Nízkych Tatier už v postate
Modliace sa veriace, to poznám.
Síce v autobuse som to ešte nezažila. Musel to byť kultúrny zážitok. 
Musíte mať (skôr Tvoja mami) o zábavu postarané. Dvaja psy a dvaja kocúri.
To je tak od Tvojej mami krásne, že prichýlila ďalšieho kocúrika. Chosé je krásny, vyzerá presne ako náš Ross.
Nech sa Tvoja mamina drží v plnom zdraví a elánu, nielen tie zvieratká ju potrebujú.
[7]: No, aby som to úplne upresnila. Mala som asi pol hodinu od príchodu autobusu do odchodu ďalšieho naspäť, ale keďže v ani jednom obchode nemali nemletý mak, tak som to pomerne rýchlo vybavila a keď som prišla na zastávku, tak tam boli dve panie a si hovorím, že pohoda a zrazu ich tam prišlo proste asi 30 a ešte v oboch autobusoch ich bolo plno, takže som stála pri autobusárovi a len zozadu proste nejaké tie slohy ruženca…mi skoro oči vypadli
No, aby som bola úprimná, dúfam, že tento je posledný, ale je chudáčik fakt taký blbučký občas…ale ako oni vychádzajú spolu fajn, len Atos je šteňa a chce sa so všetkým hrať
No, dúfam, že už sme si po zdravotnej stránke na tento rok vybrali svoje…
Krásné výletové fotky. Do Donovalů máme nabídky na výměnné rekreace, tak jsem si myslela, že je tam klídek pohoda. Vůbec mě nenapadlo, že je tam hlavní tah na Polsko. To jsou radosti… Jinak fotečky krásné, modlící autobus jsem zažila v Polsku, radši jsem se tvářila, že spím
Naše kočky jsou vycvičené, že před psem se venku schovají akorát na popelnici a doma jim dá pokoj
[9]: Ďakujem, ale to áno, len proste cez stred ide štvorprúdová cesta, ale inak je tam nádherne a je to veľká obec, takže ak máte chatku trebárs pri vleku, tak ani nevieš
Ja som šla na šťastie len cca 7 minút, ale teda kukala som ako mucha puk, to sa priznám 
No naše osadenstvo je to tak pol na pol. Čierny kocúr je taký nebojácny, že prská aj do susedovej vlčiačky, říhaný kocúrik je taký milý debilko, originál mamkin pes miluje akékoľvek zvieratká a pochpil, že tí naši dvaja sú naši, susedovu mačka naháňa vonku aj na ňu šteká cez okno, ak je na ulici 
Proste tí naši medzisebou vedia, že sú naši 
Máte to tam krásne.
modliace tety mi pripomenuli moj vylet do izraela kde s nami z kosic islo asi pol lietadla ortodox. zidov ktori sa zacali modlit uz pred nastupom a pokracovali na velku radost stevardov i celu cestu cim upchali ulicku 
🙂
[11]: Ďakujem, aj vy to tu máte krásne
Z Furče je úžasný výhľad na mesto 
No, tak to muselo byť naozaj zaujímavé v tom lietadle 