Ahojte priatelia 
Tak už vám píšem z pohodlia domova mojej maminy, ale dúfala som, že sa mi to podarí všetko dať dokopy ešte včera, ale blbol blog a už sme museli vyraziť na cestu, ktorá bola no dosť fakt dosť kľukatá. Kto pozná štiavnické vrchy, vie svoje, ale na štastie, koniec dobrý, všetko dobré.
Tak už vám píšem z pohodlia domova mojej maminy, ale dúfala som, že sa mi to podarí všetko dať dokopy ešte včera, ale blbol blog a už sme museli vyraziť na cestu, ktorá bola no dosť fakt dosť kľukatá. Kto pozná štiavnické vrchy, vie svoje, ale na štastie, koniec dobrý, všetko dobré.Vybrala som pre tento deň túto pesničku pretože je o šoférovaní domov na Vianoce a ja ju mám nehorázne rada.
Pre dnešnú tému som vybrala šoférovanie. Mnohí viete, že síce mám vodičský preukaz už niekoľko rokov, od roku 2006, ale absolútne nejazdím, ale o to radšej sa veziem. Aj včera som si to užívala, až na tie zákruty.
Tieto fotky vznikli včera ráno a nechcel mi držať obrázok môjho vysnívaného autíčka, tak som ho najprv podprela pivom, ale som si spomenula, že doma máme aj nealkoholické pivo ešte a to sa mi k šoférovaniu zdalo o mnoho viac vhodnejšie.
Také se ráda vozím, ale řidičský průkaz nevlastním.
[1]: No ja sa rada vozím, ale na poslednú jazdu po kľukatých štiavnických vrchoch asi tak len tak nezabudnem. No mňa do vodičkáku donútili rodičia, teda mamka, ale zatiaľ som ho moc nevyužila
Ja mam vodicak tiez z nutnosti uz 4 a pol roka. Aktivne soferujem tak 3 a pol… mam auto s automatom co mi to znacne ulachcilo. Nie som uplne velky nadsenec. Ale som rada ked viem ist sama kde treba. Akurat sa absolutne neorientujem na cestach takze vsade chodim so zapnutou navigaciou. Bez nej trafim len niektore ozaj vela krat zjazdene trasy
Do mesta chodim radsej busom a najvacsi stres mam z parkovania. Aj ked myslim ze uz som sa to pomerne naucila. Rok uz viem parkovat i cuvanim 
[3]: Myslím, že si na tom super, ja tiež moc neviem sledovať všetko to okolo ani z pohľadu spolujazdca
Ja mám hrozný problém nejako si uvedomiť, aký veľký priestor auto, ktoré šoférujem zaberá. Pamätám si, že som šla na ex-partnerovej Felícii k jeho sestre (asi 6km) a mali sme prejsť mostíkom cez taký potok a ja som mu tvrdila, že na ten mostík sa to auto nezmestí a on ma asi 10 minút presviedčal, že áno, nakoniec som tam vošla, ale doteraz tomu nedokážem uveriť 
[4]: No práve to uvedomenie si "hraníc" auta je najväčší problém, ja nikdy neviem, či som pri druhom aute 1 cm, alebo pol metra, ked parkujem
Väčšinou to teda bolo vždy viac 
[5]: No s týmto som mala dosť veľký problém, ale verím, že aktívnym šoférovaním by sa to zlepšilo. Možno raz, až budem ako mamina donútená si ho konečne kúpiť a dať si urobiť preukaz, lebo svoj som pri niektorom z mojich x sťahovaní aj stratila.